Preskočiť na obsah
Domovská stránka » Aktuality a články » [2022] Žaloba na odvrátenie hroziacej škody

[2022] Žaloba na odvrátenie hroziacej škody

Žaloba na odvrátenie hroziacej škody vychádza z právnej úpravy Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.“ V citovanom ustanovení ide o poskytovanie tzv. preventívnej ochrany.

Aké sú podmienky poskytnutia preventívnej ochrany?

Podmienkou poskytnutia preventívnej ochrany je, že v čase rozhodovania existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, na základe ktorého môže neskôr vzniknúť škoda. Vznik škody pritom nemusí hroziť bezprostredne.

Vážne ohrozovanie výkonu práv predstavuje také konanie, v dôsledku ktorého dochádza k ohrozeniu práv (obvykle vlastníckych) a to v takej miere, že z nej v budúcnosti môže vzniknúť nezanedbateľná ujma (napr. zánik veci alebo jej významné poškodenie) alebo bude možné vykonávať ohrozené právo len v podstatne obmedzenom rozsahu oproti oprávneniam, ktoré zákon priznáva vlastníkovi. Napr. vlastník nebude môcť doposiaľ poľnohospodársky využívaný pozemok vôbec využívať k pestovaniu rastlín.

Pri vážnom ohrození tak nejde len o znepríjemnenie výkonu práva alebo o sťaženie jeho výkonu (napr. v dôsledku tienenia stromom nebude sused môcť v budúcnosti na časti pozemku pestovať určité druhy rastlín), ale o hroziaci vážny zásah do samotnej podstaty ohrozeného práva. Vážne ohrozenie výkonu práva spravidla znamená i ohrozenie vlastníka vznikom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, t. j. škody.

Žalovaný môže byť aj osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo nehnuteľnosti spôsobujúcej vážne ohrozenie výkonu práv ohrozeného, prípadne osoba, ktorá takéto ohrozenie vyvoláva svojím konaním.

Súd môže uložiť žalovanému povinnosť niečo vykonať alebo zdržať sa určitého konania.

Čo musí obsahovať žaloba na odvrátenie hroziacej škody?

Takáto žaloba musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti podania, ktorými sú:

  • označenie súdu, na ktorý žalobca podáva žalobu
  • kto žalobu podáva,
  • ktorej veci sa týka,
  • čo sa žalobou sleduje a
  • podpis

Ďalej žaloba musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Pri tomto type žaloby musí žalobca v žalobnom návrhu uviesť, aké konkrétne opatrenia navrhuje na odvrátenie škody.

Postup súdu v konaní

Súd v konaní posúdi, či ide o primerané a vhodné opatrenie. V súdnom konaní musí žalobca preukázať, že opatrenie bude vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej škody do budúcnosti.

V súdnom konaní by súd mal mať za preukázané (napr. aj vykonaním znaleckého dokazovania), že súdom uložené opatrenie zabráni vzniku škody. Nestačí len predpoklad, že napr. určité stavebné úpravy by za predpokladu splnenia bližšie nešpecifikovaných podmienok, mohli zabezpečiť predchádzanie vzniku škody.

V konaní súd nemusí zisťovať výšku škody, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti. Pre posúdenie stačí v konaní preukázať jednotlivé hroziace poškodenia a približnú výšku škody.

Príklady z praxe k žalobe na odvrátenie hroziacej škody

V Rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2824/2000 zo dňa 04.09.2002 Najvyšší súd Českej republiky uvádza: „Žaloba podle § 417 odst. 2 ObčZ může být úspěšná jen tehdy, když je tu vážné ohrožení v době rozhodování soudu; pokud toto ohrožení spočívá v jednání žalovaného, je třeba, aby k tomuto jednání již došlo anebo aby alespoň bylo prokázáno, že žalovaný takto hodlá jednat. Nestačí jen možnost, že by žalovaný takto snad mohl jednat v budoucnu. K tomu, aby soud uložil jako vhodné a přiměřené opatření k odvrácení hrozící škody povinnost zdržet se do budoucna určitého jednání, je třeba nejen zjištění, že jde o vážné ohrožení, ale i zjištění, že žalovaný hodlá takové jednání uskutečnit. Pokud odvolací soud na věc aplikoval § 417 odst. 2 ObčZ na základě skutkového zjištění (které ovšem nemá oporu v provedeném dokazování, viz shora), že by uvedeným jednáním výsadbou tújí – došlo k vážnému ohrožení, aniž by současně zjistil, že žalovaní mají v úmyslu další výsadbu provádět, aplikoval na zjištěný skutkový stav normu, která na něj nedopadá.“

Zo súdnej praxe vyplýva, aj že „Toto ustanovenie oprávňuje ohrozeného domáhať sa, aby súd uložil vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Zabrániť vnikaniu hydiny na susedný pozemok však možno viacerými spôsobmi, nielen postavením plota. Predovšetkým by sa žalovanému mala umožniť voľba a iba v takom prípade, ak žalovaný možnosť voľby nevyužije a neurobí žiadne opatrenie, by bolo namieste, aby súd uložil opatrenie, ktoré sa považuje za vhodné (§417 OZ), teda napríklad postavenie plota. (z rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov SSR vo veciach ochrany vlastníctva k nehnuteľnostiam a stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 27. júna 1972, sp. zn. Cpj 59/71, R 65/1972)“ (NEMCOVÁ, Katarína – VOJTKO, Peter. Judikatúra vo veciach náhrady škody. Bratislava: IURA EDITION, 2011. 405 s. ISBN 978-80-8078-384-6, 66 s.)

Čo pre Vás môžeme urobiť

  • vypracovanie žaloby
  • zastupovanie v súdnom konaní
  • právne poradenstvo
  • osobná, telefonická alebo online konzultácia

Prečítajte si aj:

Ako podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve?

Neobvyklé obchodné operácie realitnej kancelárie

Ktoré výpisy a potvrdenia už nemusíte dokladať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Nie je možné kopírovať obsah tejto stránky.