[2023] Trestnoprávna zodpovednosť predstaviteľov Katolíckej Cirkvi pri scudzovaní cirkevného majetku

Najvyšší súd SR nedávno vydal rozhodnutie sp. zn.: 5 TO 9/2019 v trestnej veci obžalovaného K. B. a spol. pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na, na za­sad­nu­tí ko­na­nom 17. de­cem­bra 2020 pre­jed­nal od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry a poš­ko­de­né­ho Rá­du Pre­monštrá­tov – Opát­stvo Ja­sov pro­ti roz­sud­ku Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du z 20. jú­na 2019 (sp. zn. PK-2T/4/2019).

Rozhodnutie sa zoberá problematikou trestnoprávnej zodpovednosti príslušníkov Katolíckej Cirkvi, v danom prípade členov rehoľného rádu, za porušenie noriem kánonického práva.

Právne vety z rozhodnutia:

Práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky neob­sa­hu­je oso­bit­nú práv­nu úp­ra­vu ko­na­nia v me­ne cir­kví, ná­bo­žen­ských spo­loč­nos­tí, ako ani práv­nic­kých osôb, kto­ré od­vo­dzu­jú svo­ju práv­nu sub­jek­ti­vi­tu od cir­kví a ná­bo­žen­ských spo­loč­nos­tí. Z uve­de­né­ho dô­vo­du je pot­reb­né ko­na­nie v me­ne tých­to práv­nic­kých osôb po­su­dzo­vať v zmys­le všeo­bec­nej práv­nej úp­ra­vy ob­siah­nu­tej v Ob­čian­skom zá­kon­ní­ku.

Pos­ta­ve­nie cir­kev­né­ho prá­va v práv­nom po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky: je ne­po­chyb­né, že to­to net­vo­rí sú­časť práv­ne­ho sys­té­mu Slo­ven­skej re­pub­li­ky, inter­né pred­pi­sy ka­to­líc­kej cir­kvi nie sú všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi a z uve­de­né­ho dô­vo­du nie sú ani vy­nú­ti­teľ­né štát­nou mo­cou.

Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ným ne­bo­la po­vin­nosť spra­vo­vať ale­bo opat­ro­vať cu­dzí ma­je­tok, kon­krét­ne neh­nu­teľ­nos­ti vo vlas­tníc­tve rádu, ulo­že­ná spô­so­bom pred­pok­la­da­ným v skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák., t. j. všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som, zmlu­vou ani prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím sú­du, zoh­ľad­niac nep­rí­pus­tnosť exten­zív­ne­ho vý­kla­du Tres­tné­ho zá­ko­na a pou­ži­tia ana­ló­gie v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho, naj­vyš­ší súd dos­pel k zá­ve­ru, že v da­nom prí­pa­de ne­mož­no kon­šta­to­vať napl­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu. Na­mie­ta­né po­ru­še­nie po­vin­nos­tí vy­plý­va­jú­cich vý­luč­ne z cir­kev­ných pred­pi­sov, je v da­nom prí­pa­de (ref­lek­tu­júc na ak­tuál­nu práv­nu úp­ra­vu) pre súd práv­ne ire­le­van­tné.

Naj­vyš­ší súd po­va­žu­je na tom­to mies­te za pot­reb­né zdô­raz­niť, že vy­ššie pre­zen­to­va­ný­mi zá­ver­mi ni­ja­kým spô­so­bom nes­po­chyb­ňu­je op­ráv­ne­nie ka­to­líc­kej cir­kvi spra­vo­vať svo­je vnú­tor­né zá­le­ži­tos­ti a v rám­ci to­ho za­vä­zo­vať prís­luš­ní­kov cir­kvi k pl­ne­niu po­vin­nos­tí sta­no­ve­ných inter­ný­mi pred­pis­mi cir­kvi, av­šak zá­ro­veň do­dá­va, že vy­nu­co­va­nie pl­ne­nia ta­kých­to po­vin­nos­tí, kto­ré sú sta­no­ve­né vý­luč­ne cir­kev­ný­mi pred­pis­mi a to nie­len v sú­vis­los­ti s otáz­kou scu­dzo­va­nia cir­kev­né­ho ma­jet­ku, ho­ci tie­to ni­ja­kým spô­so­bom neod­po­ru­jú práv­ne­mu po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ne­mož­no reali­zo­vať pros­tred­níc­tvom štát­nej mo­ci.

Ne­dodr­ža­nie us­ta­no­ve­ní ká­no­nic­ké­ho prá­va a inter­ných cir­kev­ných no­riem pri scu­dzo­va­ní hnu­teľ­ných i neh­nu­teľ­ných hmot­ných ve­cí i neh­mot­ných ve­cí pa­tria­cich do vlas­tníc­tva cir­kev­nej práv­nic­kej oso­by šta­tu­tár­nym or­gá­nom tej­to práv­nic­kej oso­by ale­bo je­ho spl­no­moc­nen­com na to pí­som­ne spl­no­moc­ne­ným v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre­to bez ďal­šie­ho nie je mož­né po­va­žo­vať za trest­ný čin s pou­ka­zom na čl. 49 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a § 8 Tr. zák.

Prečítajte si aj ďalšie naše články:

Súdny dvor stanoví pravidlá náhrady škody podľa GDPR

Kyberšikana ako nový trestný čin