Kompletný zoznam – som povinný sa zapísať do RPVS?
Ak podnikáte so štátom, samosprávou alebo prijímate verejné zdroje, tento článok vám pomôže jednoznačne zistiť, či máte povinnosť zápisu do Registra partnerov verejného sektora (RPVS).
Prečítajte si, kto je partnerom verejného sektora podľa zákona, aké finančné limity platia, aké sú výnimky a čo sa stane, ak sa nezapíšete načas.
| Potrebujete zápis do RPVS? Zabezpečíme ho rýchlo a spoľahlivo od 150 EUR. Kontaktujte nás. |
1. Čo je Register partnerov verejného sektora (RPVS)?
RPVS je verejne dostupný informačný systém verejnej správy, ktorý prevádzkuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Zápisy do registra vykonáva Okresný súd Žilina na základe elektronických podaní.
Hlavným cieľom RPVS je zvýšiť transparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami. RPVS umožňuje odkryť skutočných vlastníkov a konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré obchodujú so štátom prípadne samosprávou alebo čerpajú verejné zdroje.
2. Kto je partner verejného sektora – zákonná definícia
Zákon o RPVS definuje partnera verejného sektora prostredníctvom pozitívneho vymedzenia (kto ním je) ako aj negatívneho vymedzenia (kto ním nie je).
Partnerom verejného sektora je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia zo zmluvy uzatvorenej so štátom, samosprávou alebo s inými subjektmi hospodáriacimi s verejnými prostriedkami, ak hodnota takéhoto plnenia dosahuje zákonom stanovené limity.
2.1. Zákonné vymedzenie
Podrobnejšie je partner verejného sektora v zákone o RPVS vymedzený tak, že partnerom verejného sektora je fyzická alebo právnická osoba, ktorá:
- prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc,
- prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne,
- uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní,
- je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach),
- na ktorú bola postúpená pohľadávka alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, VÚC alebo právnickej osobe zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo
- priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až štvrtého bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou, na základe ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.
2.2. Partner verejného sektora – zjednodušené zhrnutie
- Prijíma plnenie zo zmlúv so štátom a samosprávou
- Prijíma verejné zdroje – dotácie, granty, nenávratné príspevky
- Využíva výhody zo strany štátu
- Subdodávatelia v reťazci verejného obstarávania
3. Finančné limity – od akej sumy vzniká povinnosť zápisu do RPVS?
Povinnosť zápisu do RPVS nevzniká automaticky pri každom obchodnom vzťahu so štátom. Zákon o RPVS stanovuje konkrétne finančné prahy:
| Typ plnenia | Finančný limit |
| Jednorazové plnenie (alebo viacero plnení v rámci jednej zmluvy) | 100 000 EUR a viac |
| Opakujúce sa plnenia (za kalendárny rok) | 250 000 EUR a viac |
| Jednorazové plnenie z verejného obstarávania | 100 000 EUR a viac |
| Subdodávateľ v reťazci verejného obstarávania | 100 000 EUR a viac |
Upozorňujeme, že ak uzatvárate rámcovú zmluvu, pri posudzovaní limitu sa berie do úvahy celková predpokladaná hodnota plnenia za celú dobu trvania zmluvy.
4. Kto nie je partnerom verejného sektora – výnimky
Zákon o RPVS obsahuje aj negatívne vymedzenie – teda zoznam subjektov, na ktoré sa povinnosť zápisu nevzťahuje ani pri splnení finančných limitov:
4.1. Verejná sféra samotná
- subjekty verejnej správy,
- iné štáty a ich orgány,
- medzinárodné organizácie zriadené podľa medzinárodného práva verejného a ich orgány.
4.2. Verejné podniky a neziskový sektor (podmienečne)
- verejný podnik – okrem prípadu, keď dodáva tovary alebo služby na základe zmluvy z verejného obstarávania (vrátane rámcovej dohody či koncesie) za účelom zisku, alebo keď nadobúda majetok či majetkové práva nad zákonné limity,
- osoba pôsobiaca prevažne v neziskovom sektore – s rovnakou výnimkou ako verejný podnik.
4.3. Finančný sektor pod dohľadom
- banky, poisťovne, zaisťovne, obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti, dôchodkové spoločnosti, centrálny depozitár, burza a podobné (aj zahraničné) finančné inštitúcie – ak nadobudnutie kvalifikovanej účasti v nich podlieha predchádzajúcemu súhlasu NBS, ECB alebo zahraničného orgánu dohľadu.
4.4. Investori na kapitálovom trhu
- majitelia finančných nástrojov (a osoby s právom na ich výplatu), ktorých upísanie alebo umiestnenie zabezpečil regulovaný obchodník s cennými papiermi, banka či iná finančná inštitúcia z bodu 3,
- majitelia finančných nástrojov obchodovaných na regulovanom trhu v EÚ/EHP, alebo ktoré naň budú prijaté do šiestich mesiacov od vydania.
4.5. Bežné obchodné vzťahy a špecifické situácie
- osoby, ktoré prijímajú plnenia od verejného podniku v rámci jeho bežného obchodného styku a hlavnej ekonomickej činnosti (typicky: zákazník odoberajúci elektrinu či plyn od štátneho podniku),
- osoby prijímajúce plnenia od zastupiteľského úradu SR v zahraničí (dodávky, stavebné práce, služby) alebo plnenia v rámci rozvojovej spolupráce či humanitárnej pomoci,
- osoby uzatvárajúce zmluvy (mimo verejného obstarávania) s vymenovanými finančnými inštitúciami štátu pri výkone ich zákonných úloh – ARDAL, NBS, Slovenská záručná a rozvojová banka, Eximbanka, Štátna pokladnica, resp. finanční sprostredkovatelia prijímajúci plnenia na účet prijímateľa,
- zahraniční poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí na Slovensku nepodnikajú a prijímajú plnenia od zdravotnej poisťovne (typicky úhrada liečby slovenského pacienta v cudzine).
4.6. Bývanie a pozemky
- vlastníci bytov a nebytových priestorov pri prijímaní prostriedkov súvisiacich so správou domu, ako aj spoločenstvá vlastníkov a správcovia, ak prijímajú prostriedky v mene vlastníkov,
- pozemkové spoločenstvá (urbáre).
4.7. Reštitúcie
- osoby (a ich právni nástupcovia) prijímajúce plnenia podľa reštitučných predpisov o zmiernení majetkových krívd – to však neplatí, ak nárok na plnenie bol na danú osobu postúpený (kúpené reštitučné nároky výnimku nepožívajú).
Pozor: Výnimky sú vymedzené zákonom. Niektoré výnimky sú viazané na splnenie ďalších podmienok. Ak si nie ste istí, či sa na vás vzťahuje výnimka, odporúčame individuálnu konzultáciu. Neváhajte nás kontaktovať.
5. Dobrovoľný zápis do RPVS – kedy má zmysel?
Okrem povinného zápisu umožňuje zákon aj dobrovoľný zápis subjektov, ktoré nie sú partnermi verejného sektora.
Dobrovoľný zápis môže mať zmysel pre subjekty, ktoré chcú pôsobiť transparentne voči obchodným partnerom, bankám či investorom, pre subjekty so zložitejšou vlastníckou štruktúrou a pre tých, ktorí sa pripravujú na budúce obchody so štátom alebo grantové výzvy. Dobrovoľný zápis je spôsob, ako zvýšiť dôveryhodnosť, uľahčiť due diligence a predísť podozreniam z netransparentnosti.
Posilnenie transparentnosti môže mať zmysel napr. aj pre občianske združenia, nadácie a neziskové organizácie, ktoré získavajú dary a príspevky od súkromných darcov a sponzorov.
V niektorých prípadoch môže od vás zápis do RPVS požadovať napríklad obchodný partner ako podmienku spolupráce alebo z dôvodu zvýšenia transparentnosti a dôveryhodnosti.
6. Konečný užívateľ výhod (KUV) – kto to je a prečo je dôležitý?
Každý partner verejného sektora musí pri zápise identifikovať aj svojich konečných užívateľov výhod (KUV). Ide o fyzické osoby, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú partnera verejného sektora.
Bližšie informácie o tom, kto je konečným užívateľom výhod v jednotlivých právnych formách partnerov verejného sektora nájdete v našom článku – Kto je konečný užívateľ výhod (KUV)?
7. Oprávnená osoba – kto podáva návrh na zápis?
Zápis do RPVS nepodáva partner verejného sektora sám – musí tak urobiť prostredníctvom oprávnenej osoby. Oprávnenou osobou môže byť výlučne:
- advokát,
- notár,
- banka alebo pobočka zahraničnej banky,
- audítor,
- daňový poradca.
Bližšie informácie o funkcii povinnej osoby a jej povinnostiach nájdete v našom článku – Oprávnená osoba v RPVS.
8. Ako prebieha zápis do RPVS – postup krok za krokom
V stručnosti je postup pri zápise partnera verejného sektora do RPVS nasledovný:
- Uzatvorenie dohody o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora s oprávnenou osobou,
- Zaslanie podkladov oprávnenej osobe,
- Oprávnená osoba identifikuje KUV a overí ich identifikáciu,
- Vypracovanie verifikačného dokumentu oprávnenou osobou,
- Oprávnená osoba podá návrh na zápis do RPVS – elektronickyna Okresný súd Žilina,
- Okresný súd Žilina vykoná zápis do RPVS.
Bližšie informácie o postupe pri zápise do RPVS a jednotlivých krokoch nájdete tu.
9. Sankcie za nezapísanie alebo porušenie povinností
Nezapísanie partnera verejného sektora s do RPVS alebo porušenie súvisiacich povinností môže mať pre partnera verejného sektora závažné dôsledky:
- Nemožnosť prijímať plnenie: Štát, samospráva ani iné subjekty nesmú poskytnúť plnenie partnerovi, ktorý nie je zapísaný v RPVS.
- Pozastavenie plnenia: Ak dôjde k výmazu z registra, zmluvný partner je povinný pozastaviť poskytovanie plnenia.
- Pokuta pre partnera verejného sektora: pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, ak sa nedá zistiť, takdo výšky 1 000 000 EUR.
- Pre štatutára / člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora: od výšky 10 000 EUR do 100 000 EUR
- Pokuta pre konečného užívateľa výhod: do výšky 10 000 EUR.
- Pokuta pre oprávnenú osobu: od výšky 10 000 EUR do 100 000 EUR.
- Výmaz z registra: súd môže rozhodnúť o výmaze, čo znemožňuje partnerovi prijímať ďalšie verejné plnenia.
10. Povinnosť aktualizácie – zmeny treba hlásiť!
Zápis do RPVS nie je jednorazová záležitosť. Partner verejného sektora je povinný prostredníctvom oprávnenej osoby oznámiť a zapísať každú zmenu zapísaných údajov, a to do 30 dní odkedy zmena nastala.
Povinnosť aktualizácie sa týka najmä:
- zmeny konečného užívateľa výhod (napr. predaj obchodného podielu, zmena v štruktúre vlastníctva, vstúpenie tichého spoločníka),
- zmeny štatutárneho orgánu,
- zmeny sídla alebo obchodného mena,
- zmeny oprávnenej osoby.
Zákon o RPVS tiež upravuje, kedy je potrebné, aby oprávnená osoba uskutočnila overenie identifikácie KUV v RPVS. Bližšie informácie o overení identifikácie KUV v RPVS nájdete v našom článku – Kedy je potrebné uskutočniť overenie identifikácie KUV v RPVS?
Potrebujete zápis do RPVS?
Zabezpečíme pre vás zápis do Registra partnerov verejného sektora rýchlo, spoľahlivo a za transparentnú cenu. Postaráme sa o celý proces od identifikácie konečných užívateľov výhod až po samotný zápis na Okresnom súde Žilina.
| Zápis do RPVS od 150 EUR | Kontaktujte nás. |
Súvisiace články: